Každému mimo tvrdého jadra hnutia MAGA bolo už dávno jasné, že heslo America First sa skôr či neskôr zmení na America Alone. Aj tak vyráža dych, akou rýchlosťou prezident Donald Trump od seba odháňa spojencov a izoluje vlastnú krajinu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Stačí pohľad na jeho nedávny konflikt s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Donedávna bola považovaná za jednu z európskych líderiek, ktorá si s Trumpom rozumela najlepšie. Hovorilo sa o nej dokonca ako o akejsi európskej „šepkárke Trumpa“. Spájali ich okrem sympatií aj viaceré postoje – tvrdý postoj k migrácii či dôraz na kresťanské hodnoty.Lenže Trump nie je v Taliansku populárny – a nie iba preto, že pravidelne kritizuje pápeža. Meloniová sa musela dištancovať od viacerých jeho najväčších prešľapov vrátane vojny s Iránom. Taliansko patrilo medzi európske krajiny, ktoré odmietli umožniť Spojeným štátom využívať svoje vojenské základne na bombardovanie.Zdá sa, že Trump to nenechal len tak. Po spoločnom fotografovaní s Meloniovou a ďalšími lídrami na samite skupiny G7 vo Francúzsku poskytol rozhovor talianskej televízii, v ktorom vyhlásil, že Meloniová ho o spoločnú fotografiu „prosila“ a že súhlasil len preto, že mu jej prišlo ľúto.Bola to malichernosť, zbytočná urážka bez akéhokoľvek dôvodu. Z diplomatického hľadiska však mala vážne následky.Všetkých urazil„Ani ja, ani Taliansko nikdy nikoho neprosíme,“ odkázala Meloniová na sociálnych sieťach a Trumpovo rozprávanie označila za „úplne vymyslené“. Taliansky minister zahraničia potom zrušil plánovanú cestu do Spojených štátov s tým, že prezidentov výstup bol „vážnou urážkou“. Krajina, ktorá sa zvyčajne vyznačuje skôr politickou rozhádanosťou než jednotou, sa zrazu postavila za svoju premiérku – a proti Trumpovi.Zoznam tradičných amerických spojencov, ktorých Trump stihol ponížiť, uraziť alebo zastrašovať, sa tak rozrastá. Medzi prvými boli Dánsko, ktorému patrí Grónsko, o ktoré má Trump záujem, či Kanada, ktorú by najradšej pripojil k Spojeným štátom.Dlhý je aj zoznam krajín, ktoré neboli ani spojencami, ani protivníkmi. Patrí medzi ne Južná Afrika, ktorej prezidenta Trump prakticky zaskočil priamo v Oválnej pracovni, aj Omán, o ktorom nedávno vyhlásil, že ho možno bude musieť „vyhodiť do vzduchu“. Jediní, ku ktorým sa správa prekvapivo úctivo, sú hlavní rivali Spojených štátov – Rusko a Čína.Americkí diplomati si z prezidenta berú príklad. Aj oni čoraz častejšie vystupujú voči krajinám, v ktorých pôsobia, konfrontačne a povýšenecky.Z kamarátov veľvyslanciTento trend sa začal už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, keď za veľvyslancov dosadzoval svojich verných napríklad v Nemecku. Dnes sa však stal charakteristickým znakom jeho zahraničnej politiky. Administratíva obsadzuje diplomatické posty darcami kampaní, priateľmi či politickými spojencami, pričom zo 195 veľvyslaneckých miest zostáva až 108 neobsadených.Francúzsko, najstarší americký spojenec, si už dvakrát predvolalo amerického veľvyslanca v Paríži – ani raz však neprišiel. Veľvyslancom je Charles Kushner, otec Trumpovho zaťa. Kedysi si odsedel trest za daňové úniky a ovplyvňovanie svedkov, neskôr ho Trump omilostil.Ako veľvyslanec sa preslávil napríklad otvoreným listom Emmanuelovi Macronovi, v ktorom francúzskeho prezidenta verejne poučoval o tom, čo všetko je vo Francúzsku zlé – akoby išlo o problém výlučne tejto krajiny. Francúzski predstavitelia sa dnes stretnutiam s Kushnerom radšej vyhýbajú.Americký veľvyslanec v Južnej Afrike Leo Brent Bozell III. opakuje Trumpove tvrdenia o systematickom útlaku bielych obyvateľov. Aj jeho si preto predvolal minister zahraničia. Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa reagoval stručne: „Nedáme sa zastrašovať.“Veľvyslanec USA v Poľsku Tom Rose prerušil kontakty s predsedom poľského parlamentu pre údajné „poburujúce“ výroky na adresu Trumpa. Nikdy však nevysvetlil, o aké výroky malo ísť. Zdá sa, že skutočným problémom bolo to, že predseda parlamentu nechcel podpísať návrh na udelenie Nobelovej ceny mieru Donaldovi Trumpovi. Poľský prezident musel veľvyslancovi pripomenúť, že „spojenci sa majú navzájom rešpektovať, nie poúčať“.Podobné rozpaky vyvolali aj americkí veľvyslanci v Izraeli, Belgicku, Čile, Austrálii či Turecku. Veľvyslanec v Kanade Pete Hoekstra mal počas slávnostnej večere predniesť prípitok. Namiesto toho spustil ostrý útok na jedného z kanadských predstaviteľov.Nediplomatické správanieTrumpova Amerika nie je prvou veľmocou, ktorá povýšila nediplomatické správanie na oficiálnu zahraničnú politiku. Začiatkom tohto desaťročia sa o to pokúsila aj Čína, keď svojich veľvyslancov povzbudzovala, aby sa v zahraničí správali ako „vlčí bojovníci“. Názov pochádza z čínskeho akčného filmu, v ktorom čínski hrdinovia porážajú Západ.Peking však čoskoro zistil, že agresívny štýl diplomacie sa míňa účinkom, a potichu sa vrátil k tradičnejšiemu, taktnejšiemu prístupu.Trump si túto lekciu zatiaľ neosvojil. Nevšíma si, že čoraz viac svetových lídrov rezignuje na lichotenie a namiesto toho sa mu otvorene stavia na odpor – od kanadského premiéra Marka Carneyho cez indického premiéra Narendru Modiho až po Giorgiu Meloniovú.Takáto dobrovoľná izolácia Spojených štátov je zarážajúca.„Nechápem, prečo sa prezident Spojených štátov takto správa k vlastným spojencom,“ povedala Meloniová vo videu, ktorým reagovala na Trumpove útoky.Pre ostatných svetových lídrov z toho plynie ponaučenie: vezmite si príklad z Ramaphosu, Meloniovej či Carneyho a nenechajte sa Trumpom zastrašiť.A odkaz pre samotnú Ameriku je ešte jednoduchší. Ak budete k svetu naďalej hrubí a nepriateľskí, svet vám to skôr či neskôr oplatí rovnako.Ak je vaším cieľom izolovať sa, pokojne pokračujte. Ak nie, skúste niečo iné. Hovorí sa tomu diplomacia.