V Bratislave sa už zrejme nestane, aby jednému poslancovi stačilo na zvolenie niekoľko desiatok hlasov, kým iný by ich potreboval stovky či tisíce. Zároveň však pravdepodobne končí tri dekády trvajúca éra, v ktorej mala každá mestská časť Bratislavy garantované zastúpenie v mestskom zastupiteľstve.
Článok pokračuje pod video reklamou
Tieto a ďalšie dôsledky bude mať na jesenné komunálne voľby v Bratislave čerstvé rozhodnutie Ústavného súdu. Svojím rozhodnutím totiž doterajšiu prax v Bratislave, ktorou sa riadili všetky doterajšie komunálne voľby v hlavnom meste, označil za protiústavnú.Vyhovel tak verejnému ochrancovi práv Robertovi Dobrovodskému, ktorý sa na Ústavný súd obrátil začiatkom roka.„Ústavný súd potvrdil moju argumentáciu a zrušil časť zákona o Bratislave o povinnom zastúpení každej mestskej časti v zastupiteľstve. Volebné obvody v Bratislave porušujú princíp rovnosti volebného práva,“ reagoval Dobrovodský na rozhodnutie súdu.Zákon o Bratislave doteraz stanovoval, že každá mestská časť "má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca".Rozhodnutie ústavného súdu má už aj praktické následky, keďže len v utorok predseda parlamentu vyhlásil komunálne a krajské voľby na 24. októbra.Znamená to, že Slovensko sa už nachádza v oficiálnej volebnej kampani, viacerí kandidáti na poslancov už zbierajú podpisy za volebný obvod, ktorý z rozhodnutia ústavného súdu prestane existovať.„Chýbalo mi už len 50 podpisov z tisíc. Teraz tých 950 môžem hodiť do koša a začať zbierať podpisy odznova,“ hovorí Jozef Uhler, starosta Jaroviec, ktorý plánuje kandidovať za poslanca Bratislavy aj v nadchádzajúcich voľbách. Doterajšie podpisy nemôže použiť, pretože hlavička podpisového hárku s číslom obvodu už nebude platná.
