Autorka je redaktorkou českého Deníka NKeď si pozriem českú televíziu alebo iné médiá, mám pocit, že vojna na Ukrajine sa blíži k víťaznému koncu. Ukrajinci dávajú Rusom zabrať, ruská ekonomika kolabuje, rafinérie horia a ľudia v ruských regiónoch sa začínajú búriť. Naopak, na Ukrajine je dobrá nálada.Všetko ide tak, ako si v Kyjeve a Bruseli želajú.
Článok pokračuje pod video reklamou
Bolo by to fajn, keby to bola celá pravda a nie len jej časť, ktorá sa nám páči.Propaganda, liek na dobrú náladuZačnem svedectvom novinára, ktorému verím. Fotograf Stanislav Krupař je na fronte takmer stále. „Vrátil som sa z Ukrajiny pred dvoma týždňami a odvtedy vo mne narastá hnev väčší ako na Ukrajine samotnej. V posledných týždňoch sa tu objavujú správy, že Rusko je takmer na kolenách a že Ukrajine sa vo vojne výborne darí. Ja som bol svedkom iných obrázkov,“ povedal nedávno v rozhovore pre Český rozhlas Plus.Nie je sám, kto brzdí európske nadšenie. Ukrajinci nemôžu, aj keby chceli, šíriť objektívne spravodajstvo o vojne. Musia zamlčiavať neúspechy a zveličovať vojnové činy, ktorých je bezpochyby veľa, ale sprevádzajú ich aj chyby a prehry. Patrí to k vojne ako delá, tanky, samopaly aj drony. Všetci sme tak trochu obeťami propagandy. Slovo je munícia s veľkou údernou silou. Ruskú propagandu dokážeme celkom dobre eliminovať a niekedy neveríme ani tomu, čo sa ukáže ako pravda, ukrajinskú však často vnímame ako vytúžený liek na dobrú náladu. A tak sa z priania stáva myšlienka.Lenže všetci znalci stavu vecí upozorňujú na jednu zásadnú vec: Ukrajina síce dosahuje v posledných týždňoch mimoriadne úspechy pri útokoch v ruskom zázemí, ale aj Rusko zasahuje pomerne presne.Ukrajina, pochopiteľne, nehlása do sveta, keď jej Rusi zlikvidujú dôležitý objekt, zabijú vojakov alebo zničia techniku. Bola by to taktická chyba. A keďže západné médiá čerpajú predovšetkým z ukrajinských zdrojov, vzniká optický klam. Rusko vyzerá neschopnejšie, ako je a Ukrajina úspešnejšia, čo je pravda, len trošku vytrhnutá z kontextu.Nádej , že Kyjev prinúti Moskvu k mieru, je na mieste, ale nemala by byť prehnaná. Podľa Stanislava Krupařa je na fronte oveľa menej optimizmu ako v našich novinách.„Ľudia sú unavení, umierajú, je veľký problém s dezerciami... Tridsaťročný chalan, ktorý je v armáde desiaty rok, nemá najmenšiu nádej na to, že by svoj spôsob života mohol niekedy zmeniť,“ opisuje a spomína: „Na jar sa mi zdôveril, že má jediný sen, a to že mu dron odtrhne nohu nad kolenom, aby sa mohol definitívne demobilizovať, aby mohol v živote niečo zažiť, aby mal nejaký súkromný život a nádej naň.“Aj ja som si vypočula takéto príbehy. A tiež iné, od ľudí, ktorí zaplatili, aby sa vyhli brannej povinnosti, alebo o mužoch s protézami, ktorí sa vracajú do zákopov, aby pokračovali vo svojej misii. Vojna ponúka mimoriadne pestrý obraz.Krym, cukor a R-280Front je stabilnejší ako švajčiarsky frank, zato vo vzduchu to vrie. Najväčšie nadšenie novinárov vyvoláva dym a výbuchy nad Moskvou a zúfalí vodiči na okupovanom polostrove Krym, kde takmer úplne došiel benzín. Dôvody na ukrajinskú radosť tu sú, no triezvym okom vyzerá situácia inak.
