Pre všetkých Ukrajincov plynie čas v takéto dni pomaly, hovorí slamerka OLENA HERASYMJUK, keď s ňou telefonujeme. Je práve v Kyjeve, kde čelia masívnym útokom. O sebe s nadhľadom hovorí, že je z 50 percent poetka a z 50 percent paramedička - vojnová zdravotníčka. „Človek si nevyberá svoju rolu v udalostiach, ktoré tvoria dejiny,“ vraví pre SME.
Článok pokračuje pod video reklamou
V roku 2013 odmietla Ukrajinskú prezidentskú cenu za poéziu na protest proti režimu Viktora Janukovyča, za čo čelila vyhrážkam a šikanovaniu. Krátko na to videla na Majdane ľudí zomierať, a aj ona pri postrelení takmer prišla o život. "Do armády som odišla, lebo som musela byť so svojím národom," hovorí.Po siedmich rokov služby národu sa dnes Hera, ako si Olena hovorí, vracia k písaniu poézie. "Nepíšem nejaký historický príbeh o neznámych smutných ľuďoch, ktorých zasiahla vojna. Píšem o vlastnej bolesti, o bolesti mojich čitateľov, mojich susedov a mojich priateľov. Nie je to umenie pre umenie. Je to dokument a historický scenár v jednom," zdôrazňuje.V tieto dni uviedla na Art Film Feste v Košiciach dokumentárny film o slam poetry Centrum periférií.
V rozhovore sa dočítate:
Ako sa dostala k slamu, Akú perspektívu jej dala práca paramedičky, Či zahraničné publikum dnes od ukrajinských autorov očakáva konkrétny typ príbehu, Čo bude písať po vojne.
