Samospráva nepatrí a nemá patriť do sankčného mechanizmu dlhovej brzdy, a preto bude združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) naďalej apelovať na urýchlenú úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Článok pokračuje pod video reklamou
Na tlačovom brífingu po štvrtkovom rokovaní predsedov samosprávnych krajov v Čachticiach o tom informoval predseda združenia Jozef Viskupič.Poukázal na to, že samosprávy sa v tomto období podieľajú na tvorbe celkového verejného dlhu len asi 1,5 percenta. „Mali sme rokovania na úrovni predsedu parlamentu, oslovili sme jednotlivých poslancov a budeme ďalej pokračovať s tým, aby sa tento ústavný zákon upravil,“ uviedol Viskupič.Podľa jeho slov samosprávy už majú veľmi prísnu kontrolu v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. „Potrebujeme mať predvídateľnosť v prijímaní rozpočtov a veríme tomu, že ten prísnejší zákon, ktorý dimenzuje samosprávu, je dostatočný na to, aby samospráva netvorila dlhy, keďže musí prijímať vyrovnané rozpočty. S týmto stanoviskom sa budeme snažiť presvedčiť tých, ktorí o tom rozhodujú na úrovni vlády a parlamentu, aby sme boli z dosahov dlhovej brzdy vynechaní,“ zdôraznil Viskupič.Združenie SK8 vo štvrtok prerokovalo viacero tém a za kľúčovú Viskupič označil diskusiu k novému programovému obdobiu eurofondov pre roky 2028 - 2034 a príprave nového regionálneho partnerského plánu. „Pri príprave tohto dokumentu bude najdôležitejším orgánom takzvaná platforma, kde bude 82 subjektov. Som veľmi rád, že sa združeniu SK8 podarilo zabezpečiť, že v nej budú rovnocenne zastúpené všetky kraje,“ poznamenal predseda SK8.Doplnil, že zastúpenie budú mať aj partnerské samosprávne organizácie, ako Združenie miest a obcí Slovenska či Únia miest Slovenska. „Je to veľmi dôležitá správa, pretože nové eurofondy majú mať punc participatívnosti, čiže zastúpenia tých, ktorí budú následne realizovať investície a rozhodovať o čo najväčšom regionálnom balíku, ktorý bude dimenzovať rozvoj našich regiónov,“ dodal Viskupič.Kraje upozorňujú aj na návrh nariadenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na výrazné zvýšenie finančného príspevku na prevádzku pre zariadenia neverejných poskytovateľov sociálnych služieb už od roku 2027. Podľa predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Eriky Jurinovej avizovaný medziročný nárast príspevkov o sedem až 25 percent vytvorí ďalší tlak na krajské rozpočty bez toho, aby mali zabezpečené dodatočné zdroje.„Daňové príjmy krajov narastajú o ďaleko nižšie percento. Kraje si v takejto miere nemôžu dovoliť zvyšovať zdroje ani pre vlastné župné organizácie. Žiadame preto ministerstvo práce, aby sa opätovne začalo zaoberať spravodlivým financovaním sociálnych služieb,” podotkla Jurinová.
