Krajská prokuratúra v Bratislave sa obráti na správny súd so správnou žalobou v súvislosti so všeobecne záväzným nariadením (VZN) hlavného mesta o dočasnom parkovaní motorových vozidiel. Potvrdila to hovorkyňa Krajskej prokuratúry Gabriela Kováčová.
Článok pokračuje pod video reklamou
Dôvodom tohto postupu je podľa nej skutočnosť, že mesto nevyhovelo protestu prokurátora v súvislosti so spomínaným VZN.Protest sa pritom týkal viacerých pochybení, od menej závažných, cez prekročenie právomoci hlavného mesta, vytýkanie diskriminácie, až po možnú kolíziu s Ústavou SR. Ako príklad porušenia uviedla Krajská prokuratúra faktický zákaz parkovania v mikrozónach iným vodičom ako rezidentom, pričom cestný zákon vytváranie zákazov parkovania nepovoľuje. Ďalším porušením je stanovenie podmienok pre vydávanie jednotlivých parkovacích kariet spôsobom, ktorým mesto prekročilo svoju právomoc vyplývajúcu zo zákona, podľa ktorého bolo VZN prijaté a tiež podmienok, ktoré sú diskriminačné.„V prvom rade je potrebné pripomenúť, že v tomto prípade išlo o celoslovenskú minuloročnú previerku, počas ktorej generálna prokuratúra preskúmala pravidlá parkovania vo vyše 430 mestách a obciach, Bratislava bola jedným z týchto miest," uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla. Ako dodal, vznesenými pripomienkami sa mesto dôkladne zaoberalo a uvítalo, že si za jeden stôl sadli zástupcovia prokuratúry, ministerstiev a predstavitelia samospráv, za účelom zlepšenia regulácie parkovania.„Veľká časť námietok prokuratúry sa totiž týkala práve rozdielnych výkladov zákonnosti nariadení upravujúcich parkovanie a sama prokuratúra odporúčala skôr precizovanie alebo legislatívno-technické spresnenie ich textácie," dodal hovorca Bratislavy. Výsledkom bola podľa mesta novela cestného zákona, ktorá bola medzičasom už aj schválená a v mnohom zohľadnila aj námietky prokuratúry a pripomienky obcí.„Čo sa týka konkrétne Bratislavy, novela zákona napríklad zásadne posilňuje argumentáciu hlavného mesta vo vzťahu k námietkam prokuratúry najmä v tom, že výslovne počíta s existenciou parkovacích kariet a iných parkovacích oprávnení ako nástrojov úhrady a regulácie parkovania," spresnil Bubla. Zároveň výslovne umožňuje, aby obec vo VZN upravila podmienky a obmedzenia ich poskytovania, vrátane doby a územného rozsahu ich platnosti, počtu oprávnení vo vzťahu k žiadateľovi alebo k jednej nehnuteľnosti, ako aj väzby parkovacieho oprávnenia na druh pobytu, vzťah žiadateľa k vozidlu, vzťah k nehnuteľnosti a rozmery alebo kategórie vozidla.„Pri najbližšej novelizácii VZN o dočasnom parkovaní zároveň plánujeme zvážiť úpravu niektorých formulačných alebo legislatívno-technických bodov, ktoré prokuratúra namietala a ktoré nemenia podstatu parkovacej politiky," doplnil hovorca. Ako dodal, ide najmä o spresnenie pojmu blízky príbuzenský vzťah, prípadné precizovanie textácie mikrozón, spresnenie formulácie pri predkladaní dokladov pri vozidlách so zahraničným evidenčným číslom, spresnenie väzby platených parkovísk na tarifné pásma a prípadné doplnenie právneho základu v záhlaví VZN.„Novela má v zmysle schváleného návrhu nadobudnúť účinnosť 1. septembra, možno preto predpokladať, že súd bude pri rozhodovaní posudzovať už aj tento nový právny stav," poznamenal Bubla s tým, že protest prokurátora ani následné konanie pred súdom neznamenajú, že VZN upravujúce parkovanie prestáva platiť. „Toto platí naďalej a je potrebné sa ním riadiť," uzavrel hovorca hlavného mesta.Prokuratúra považuje za diskriminačné napríklad požadovanie trvalého pobytu výlučne v byte pre vydanie rezidenčnej parkovacej karty. Ďalším prípadom diskriminácie v súvislosti s vydávaním parkovacích kariet je podľa prokuratúry znevýhodňovanie rezidentov na základe rozmerov vozidla, čím dochádza k priamej diskriminácii vlastníkov vozidiel rovnakej kategórie, presahujúcich požadované rozmery. Za sporný považuje Krajská prokuratúra tiež spôsob overenia vzťahu k motorovému vozidlu, ako ho určilo VZN, ktorý rovnako predstavuje prekročenie právomoci hlavného mesta podľa cestného zákona.
