Autorka je urbanistka a členka združenia Znepokojené matky.V Bratislave bola schválená nová parkovacia politika v roku 2019 pod názvom Parkovací asistent – PAAS a postupne sa zavádza v celom meste. Je založená na princípe, že auto je súkromný majetok, a pokiaľ ho chce niekto odstaviť na verejnom priestore, je fér za to zaplatiť. Vlastníci áut platia symbolickú sumu 39 eur ročne za prvé auto, čo je okolo 10 centov na deň.
Článok pokračuje pod video reklamou
Bratislava má registrovaných 760 vozidiel na tisíc obyvateľov, čo je dvakrát viac ako vo Viedni. Počet automobilov sa za posledných 20 rokov takmer zdvojnásobil. Podiel individuálnej automobilovej dopravy na preprave v roku 2015 bol 39,6 percenta, väčšinu tvorili verejná doprava, peší pohyb a cyklodoprava. Mesto si v strategických dokumentoch stanovilo cieľ tento podiel zmeniť, aby si ľudia vyberali udržateľný spôsob dopravy. Dnes už vieme, že nie je udržateľné ani reálne, aby bola v mestách prioritou automobilová doprava. Tak ako to robia mnohé vyspelé mestá, musíme vytvárať lepšie podmienky pre peší pohyb, cyklodopravu, verejnú a ďalšiu dopravu. Jedným z dôležitých nástrojov je regulácia parkovania. Verejný priestor, kde je odstavený automobil, by mohol slúžiť na rôzne iné základné funkcie, ktoré ľudia v meste tiež potrebujú.V mnohých mestách sa z parkovania svojich áut na ulici spravila požiadavka na volených zástupcov - na toto výborne zareagoval Miguel Lores, primátor mesta Pontevedra v Španielsku: "Nie je mojou povinnosťou ako primátora zabezpečiť vám parkovacie miesto. Je to rovnaké, ako keby ste si kúpili kravu alebo chladničku a potom sa ma spýtali, kam ich máte dať." Namiesto maľovania parkovacích čiar parkovanie zredukovali, masívne rozšírili pešiu zónu, znížili rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu, čím znížili úmrtnosť chodcov na nulu. Bol zvolený už sedemkrát. Podľa prieskumov je väčšina obyvateľstva Bratislavy aj napriek všeobecnému frflaniu s PAAS spokojná. Často sa stáva, že obyvatelia žiadajú jeho zavedenie, aby mali kde zaparkovať. Kde je teda problém? Počet áut stúpa a vedenie mesta začalo konať opačne. Ceny za parkovanie sú aj po siedmich rokoch nezmenené a symbolické, a z vyzbieraných peňazí sa investuje späť do nových parkovacích miest. Strana Team Bratislava to má najnovšie aj v programe. Magistrát schválil viacero parkovacích domov v rôznych mestských častiach – napríklad parkovací dom na Wolkrovej ulici pre 141 parkovacích miest, ktorého výstavba bude stáť 3,5 milióna eur, čiže náklady sú asi 25 000 eur na jedno miesto. Keďže rezidenti platia 39 eur ročne, bude trvať vyše 600 rokov, kým splatia náklady.Z poplatkov vyzbieraných z parkovania by však mali mať úžitok všetci, nielen vlastníci áut. Vedenie magistrátu tvrdí, že parkovacie domy pomáhajú uvoľniť ulice na skvalitnenie priestoru a výsadbu zelene, ale je to skutočne tak? Keď postavia parkovací dom dajme tomu so sto miestami, tak zrušia 100 miest na uliciach? Kiežby. Dáta o tom nemáme. Takže stratégia znižovania počtu áut, podpora udržateľných foriem mobility, zelené klimatické riešenia, spravodlivosť rozdelenia verejného priestoru, všetko druhoradé, najmä nech sú spokojní motoristi. A čo my ostatní? Keď budeme budovať viac parkovacích miest, budeme mať viac áut. Odstráňme bariéry pre peší pohyb v meste, vytvorme sieť bezpečných cyklotrás, vytvorme systém car-sharing, aby ľudia nemuseli vlastniť auto, ak ho potrebujú len občas. V konečnom dôsledku zmena mobility prinesie úľavu aj tým, ktorí z nejakého dôvodu naozaj potrebujú využiť na cesty auto – viac ľudí, ktorí presadnú z auta na iný spôsob mobility, znamená menšiu záťaž na cesty a parkovanie. Nikto nečaká, že zmena príde okamžite, ale pred tretím volebným obdobím by primátor Vallo mal ukázať jasné smerovanie k zdravému a klimaticky odolnému mestu.
