Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz.Len mesiac po tom, čo český Štátny poľnohospodársky intervenčný fond (SZIF) rozhodol, že Andrej Babiš svoj konflikt záujmov vyriešil v súlade s českým aj európskym právom, dorazil z Európskej komisie nečakaný list. Brusel v ňom žiada dôkazy a právne analýzy potvrdzujúce, že je to naozaj tak.
Článok pokračuje pod video reklamou
Zároveň vyzýva české úrady, aby do Bruselu nevykazovali žiadne verejné výdavky súvisiace s premiérovými firmami, kým sa záležitosť nevyjasní k spokojnosti európskych inštitúcií. České úrady však podľa zistení hn.cz žiadnu stopku pre dotácie Agrofertu nechystajú.Stop pre Agrofert, SynBiol a Hartenberg„České orgány by nemali Európskej komisii vykazovať žiadne výdavky súvisiace s operáciami vybranými od 9. decembra 2025, ak sa tieto operácie týkajú subjektov v rámci skupiny Agrofert alebo akejkoľvek organizácie kontrolovanej Andrejom Babišom a s ním spojenej (vrátane podnikov SynBiol a Hartenberg Holding). A to bez ohľadu na ich súčasný režim správy,“ píše sa v liste, ktorý poslal do Česka Hugo Sobral, zástupca šéfky Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku (DG Regio). České Hospodárske noviny majú dokument k dispozícii.Odpoveď európskym úradníkom koordinuje za českú stranu Ministerstvo pre miestny rozvoj, ktoré teraz zbiera podklady od príslušných úradov a štátnych inštitúcií. Kľúčovú úlohu zohráva najmä Štátny poľnohospodársky intervenčný fond (SZIF), ktorý každoročne rozdeľuje väčšinu európskych aj národných poľnohospodárskych dotácií v hodnote desiatok miliárd korún.Práve SZIF pritom pred niekoľkými týždňami na základe externých právnych posudkov rozhodol, že Andrej Babiš vložením Agrofertu do zvereneckého fondu RSVP Trust splnil podmienky českého aj európskeho práva. Na základe tohto záveru potom riaditeľ fondu Petr Dlouhý vydal pokyn na obnovenie administrácie a vyplácania dotácií Agrofertu.Sám Dlouhý je listom DG Regio prekvapený. Fond podľa neho celý čas komunikuje s iným generálnym riaditeľstvom Európskej komisie, ktoré má na starosti poľnohospodársku agendu – DG Agri.„Keď si čítam našu komunikáciu s DG Agri, tak sú vo fáze interného hodnotenia, takže nevidím dôvod, prečo by DG Regio malo od SZIF chcieť pozastavenie dotácií, tobôž tých nárokových,“ povedal Dlouhý hn.cz.SZIF a nespnené želanie BruseluFond pripravuje odpoveď, ktorú následne odošle Ministerstvu pre miestny rozvoj. Hotová by mala byť do konca týždňa. Podľa informácií hn.cz je už teraz zrejmé, že SZIF neplánuje pozastaviť poľnohospodárske dotácie Agrofertu, čo Dlouhý potvrdil.„Stanovisko Európskej komisie nie je právne záväzné a prichádza od iného generálneho riaditeľstva, ktoré nijako nerieši spoločnú poľnohospodársku politiku. Ide len o akési želanie. Nevidím právnu oporu pre to, aby sme na jeho základe konali,“ uviedol.Podľa Dlouhého list komisie v skutočnosti mieri len na investičnú podporu z európskych fondov, nie na nárokové platby vyplácané v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Práve investičné projekty pritom fond už predtým stopol.„My sme už tú administráciu pozastavili a projekty ukončili. V tejto chvíli nemám v administrácii žiadnu investičnú dotáciu Agrofertu pred podpisom dohody,“ hovorí Dlouhý. Podľa neho tak fond ani nemá čo do Bruselu vykazovať. Ďalšie investičné výzvy majú prísť až na budúci rok. „Z tohto pohľadu máme veľa času,“ dodáva.Lenže práve v tom sa SZIF s komisiou zjavne rozchádza. List z Bruselu nikde nehovorí, že sa požiadavka týka len investičných dotácií. Komisia naopak píše všeobecne o „nevykazovaní žiadnych výdavkov“ spojených s Agrofertom, SynBiolom, Hartenbergom a ďalšími firmami napojenými na Andreja Babiša.Práve to môže byť problém. Najväčšiu časť poľnohospodárskych podpôr tvoria takzvané nárokové dotácie, ktoré fond práve v týchto týždňoch začína preplácať. Ak by ich Česko Bruselu vykázalo a komisia následne odmietla uznať ich preplatenie, mohli by stovky miliónov korún skončiť na pleciach českého rozpočtu.Dlouhý však tvrdí, že pre takýto krok zatiaľ neexistuje žiadna právna opora. „Ja nemám absolútne žiadny právny dôvod, prečo pozastavovať nárokové dotácie,“ hovorí. Opiera sa pritom aj o komunikáciu s DG Agri, teda generálnym riaditeľstvom Komisie pre poľnohospodárstvo, ktoré podľa neho doterajší postup fondu nijako nespochybnilo.Lenže ani argument, že list prišiel „len“ z DG Regio, nie je presný. V úvode listu komisia výslovne uvádza, že stanovisko vzniklo aj v mene ďalších generálnych riaditeľstiev – vrátane DG Agri.Dlouhého interpretáciu komplikuje aj vyjadrenie nemenovaného vysokého úniového predstaviteľa pre ČTK. Tiež podľa neho sa list vzťahuje aj na poľnohospodárske fondy.Skončí spor na európskom súde?Pokiaľ bude Česko ďalej vykazovať nárokové dotácie pre Agrofert a komisia ich následne odmietne preplatiť, vznikne medzi oboma stranami spor o výklad európskych pravidiel. A ten by sa podľa ľudí oboznámených so situáciou mohol skončiť až pred Súdnym dvorom Európskej únie.Scenár by podľa informácií hn.cz vyzeral približne takto: Európska komisia by najprv začala audit alebo iné formálne konanie, nasledovalo by zmierovacie rokovanie a až potom prípadná žaloba. Súd by definitívne rozhodol nielen o tom, či Babišovo riešenie konfliktu záujmov cez zverenecký fond RSVP Trust zodpovedá európskym pravidlám, ale hlavne o oveľa zásadnejšej otázke – či sa pravidlá o konflikte záujmov vzťahujú aj na nárokové poľnohospodárske dotácie.Tento spor sa v Česku vedie už niekoľko rokov. Časť právnikov aj úradníkov tvrdí, že nárokové dotácie sú z princípu automatické a štát pri nich nemá priestor na rozhodovanie, takže sa na ne pravidlá o konflikte záujmov nevzťahujú. Iní argumentujú tým, že aj tieto peniaze podliehajú rovnakým pravidlám ako investičné (projektové) dotácie.Podľa zdrojov hn.cz vníma časť ľudí v štátnej správe možnosť súdneho rozhodnutia skôr ako definitívne rozuzlenie celej kauzy než ako hrozbu. „Doviesť to až na súd by možno bolo najčistejšie riešenie,“ uviedol jeden z nich. Verdikt by pritom mohol podľa odhadov padnúť najskôr v polovici budúceho roka.Dotácia pre Kostelecké údeninyKoordináciu českej odpovede na list komisie má na starosti Ministerstvo pre miestny rozvoj. To zatiaľ nenaznačuje, že by sa štát chystal plošne zastaviť dotácie pre firmy spojené s Andrejom Babišom. Hovorkyňa rezortu Veronika Lukášová v reakcii na otázky hn.cz uviedla, že komisia od českých úradov žiada „len“ to, aby jej do vyjasnenia celej záležitosti neposielali na preplatenie sporné výdavky.„Európska komisia nepožaduje pozastavenie administrácie projektov, ale žiada, aby jej do vyjasnenia prípadného konfliktu záujmov neboli predkladané na preplatenie výdavky spojené s projektmi týchto spoločností,“ uviedlo ministerstvo pre české Hospodárske noviny.Lukášová zároveň potvrdila, že štát eviduje jednu žiadosť firmy z holdingu Agrofert. Ide o Kostelecké údeniny, ktoré žiadajú o podporu v programe OP Technológie a konkurencieschopnosť spravovanom Ministerstvom priemyslu a obchodu. Podľa ministerstva regionálneho rozvoja však firma podala žiadosť ešte pred menovaním Babišovej vlády a projekt je zatiaľ len vo fáze vyhodnocovania.V hre sú aj ďalšie Babišove firmyKomisia v novom liste priamo spomína aj ďalšie Babišove firmy mimo Agrofert, spoločnosti SynBiol a Hartenberg Holding, ktoré premiér na rozdiel od Agrofertu nikdy nepreviedol do zvereneckého fondu RSVP Trust.Brusel chce od českých úradov, aby detailne opísali, ako pri týchto firmách riešia prípadný konflikt záujmov. „Žiadam vás o podrobný popis všetkých doteraz prijatých opatrení týkajúcich sa týchto subjektov a o dôkazy dokladujúce, že tieto opatrenia účinne zmierňujú akýkoľvek konflikt záujmov,“ píše sa v liste.Budúci spor sa tak nemusí týkať len samotného poľnohospodárskeho holdingu, ale aj ďalších firiem napojených na premiéra. Hartenberg Holding vlastní sieť reprodukčných kliník a ďalších zdravotníckych zariadení, ktoré inkasujú verejné peniaze zo zdravotného systému. SynBiol zase drží časť Babišových ďalších investícií mimo Agrofert.
