Fínsko má 5 miliónov obyvateľov a 22 pôrodníc. Slovensko má 5 miliónov ľudí, je výrazne menšie a pôrodníc má 55. V Bratislave sme nepotrebovali ďalšiu pôrodnicu, no prišla Penta a postavila si ju, hovorí v Rozhovoroch ZKH prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Ružinove JOZEF ZÁHUMENSKÝ.
Článok pokračuje pod video reklamou
V rozhovore sa ešte dozviete:
Prečo sa rodí menej detí? Prečo máme stále vysoké počty cisárskych rezov? Prečo na Slovensku nie je možnosť ambulantného pôrodu? Nemáme príliš vysoký počet pôrodníc? Chcú pôrodnice v nemocniciach duly? V čom má Slovensko najväčší dlh vočí ženám, ktoré porodia deti? Prečo žiadna pôrodnica v Bratislave nemá pôrodnú vaňu?Čo s reklamami, ktoré atakujú ženy v najzraniteľnejšom období života? Ako sa lekárom pozerá na stámilióny, ktoré lietajú pri výstavbe prešovskej nemocnice?
Cítite, že sa rodí menej detí?Výrazne to cítime. Bratislava sa ešte drží, tu máme ešte mladšie rodiny, študentov. Ale v okolitých regiónoch sa pôrodnosť znížila. Smerom na západ až po hranice nie je iná pôrodnica než Bratislava, prípadne Brno či Břeclav. A do situácie, keď klesla pôrodnosť, sa otvorila nová pôrodnica, čo nás tiež ovplyvnilo.Logicky by to ale malo znamenať zvýšenie kvality starostlivosti, keď je menej detí, lebo máte viac času, nie?Áno, a je konkurencia. My to vítame. My sa radi "pobijeme" o každú rodičku. Chceme ukázať svoju kvalitu, ale férové by bolo, aby potom všetky pôrodnice ukazovali svoje dáta, aby sa ženy mohli kvalifikovane rozhodnúť.Pozerala som si dáta NCZI — stále máme asi 32 percent cisárskych rezov, pričom WHO odporúča okolo 15 percent. Prečo? Ako bolo v tom filme? Not great, not terrible. Tých tridsať percent je už na môj vkus veľa. WHO v osemdesiatych rokoch odporúčala desať až pätnásť percent, ale musíme si uvedomiť, že odvtedy nám stúpol vek prvorodičiek a vek rodičiek celkovo. Pridali sa umelé oplodnenia, to znamená, rodia ženy, ktoré už majú nejaké ochorenie alebo problém, a narástla obezita. To je podľa mňa veľmi významný faktor.No dobre, ale 32 percent je stále veľa.Áno, myslím si. A na to máme jasné dáta, že ak má daný štát alebo pracovisko viac ako dvadsať percent cisárskych rezov — je to dokonca vypočítané na 19,6 percenta — tak už to neprináša žiadny benefit, len škody.V jednej štatistike vidíme výrazný posun: pokles nástrihov. V roku 2011 ich bolo 67 percent, v 2019 stále 37 percent, no v 2024 len 15 percent. To je dobrá správa, nie?Pätnásť ma prekvapilo. To je fajn. Čo sa týka nástrihov, musím sa pochváliť, teraz nám vyšiel vo veľmi dobrom časopise článok o tom, ako sa nám podarilo znížiť počet nástrihov úplne jednoduchým opatrením. Začal som jednotlivým pôrodníkom sledovať počet nástrihov. Posielam im to na WhatsApp do spoločného kanálu. Dávam tam aj seba, a nie som najlepší. Sme tam všetci. Máme pôrodníčku, ktorá má päť percent nástrihov, a mali sme doktora, ktorý mal päťdesiat percent nástrihov. Vždy to očistím tak, aby to bola rovnaká populácia rodičiek — prvorodičky bez operačného pôrodu. Toto jednoduché opatrenie nám znížilo počet nástrihov o viac ako 6 percent a nárast počtu žien, ktoré porodili bez poranenia, bol o viac ako 8 percent. Takéto jednoduché sledovanie vlastných dát je veľmi dobrá metóda.Ak to budeme robiť na celoštátnej úrovni, môže to veľmi pomôcť. Podľa Európskej asociácie prenatálnej medicíny sú len tri dôvody na nástrih. Prvý je, keď sa dieťa nemá dobre a potrebujeme urýchliť pôrod. Tým, že nástrihom ušetrím možno dve-tri kontrakcie, teda asi desať minút, čo pri hypoxii môže byť veľa. Druhá situácia je, keď sa chystám dieťa nejakým spôsobom vybrať von, teda urobiť operačný pôrod. A potom jedna špecifická situácia, keď mala žena v minulosti závažné poranenie — vtedy môžeme epiziotómiou pomôcť, aby sa neopakovalo. To sú tri dôvody a keď sa ich budeme držať, tak tých pätnásť percent mi príde ako dobré číslo, až sa mi tomu nechce veriť.Prečo niektoré ženy chcú dobrovoľne plánovaný cisársky rez? Priznám sa, že tomu vôbec nerozumiem, lebo rekonvalescencia je násobne horšia, dlhšia, oveľa bolestivejšia. Je s tým spojených mnoho problémov — od dojčenia až po zdravie detí, ktoré sa rodia sekciou. Myslím, že to, čo ste povedali, veľa žien nevie. Dokonca existuje taká fáma, že cisársky rez je pre dieťa lepší. Jedna pôrodná asistentka v zahraničí to pekne povedala: pôrod je maratón, na konci ktorého žena dostane medailu. Cisársky rez je, že dostanete medailu a potom idete bežať maratón. Veľa žien, ktoré rodili aj tak, aj tak, vám povie, že cisársky rez bol výrazne bolestivejší a výrazne väčší hendikep. A pre dieťa to má tiež svoje následky.Na druhej strane tam môžu byť isté obavy. Môže to byť žena, ktorá už mala zlý zážitok z pôrodu. Vtedy je to zase akceptované.Hovorili ste tiež o mikrobióme — že pri vaginálnom pôrode je dieťa obalené v matkiných baktériách, zatiaľ čo pri sekcii ho vyberiete, a je vystavené nemocničným baktériám. Je to tak. Mikrobióm je jednoznačne dokázaný. Pri prirodzenom pôrode dieťa dostane laktobacily a ďalšie baktérie z pôrodných ciest, dokonca nejaké množstvo stolice. Štúdie ukazujú rozdiely v bakteriálnom zložení stolice aj v dospelosti medzi deťmi narodenými cisárskym rezom a prirodzene.Do toho nástup laktácie. Žena, ktorá rodí sekciou, má predsa len oneskorenú laktáciu. Bola aj japonská štúdia, ktorá dokázala, že ženy po cisárskom reze majú na začiatku inú kvalitu mlieka, pretože ten pôrodný dej má na to istý vplyv. Tých faktorov je veľmi veľa, ale mikrobióm je jeden z podstatných.Žena stojí pred niekoľkými rozhodnutiami, keď sa jej narodí dieťa, a nemá na to žiadne vzdelanie. Mňa sa napríklad pýtali, či chcem, aby ho hneď po pôrode utreli z toho mazu, s ktorým sa narodí. Ja som samozrejme netušila, potom som si vygooglila, že to má pre dieťa benefity, keď sa to vstrebe do jeho kože. Prečo má o takejto veci rozhodovať žena?To by sa v podstate nemalo utrieť. Inak je zaujímavé, že vernix caseosa, ten mázok, máme len my a tulene. Predpokladá sa, že by to mohlo mať nejaký význam aj pre dýchacie cesty. Zdá sa, že má funkciu a stojí za ďalší výskum. U nás sa odporúča neodstraňovať ho rutinne.V Spojených štátoch amerických majú teraz obrovský problém, že ženy nechcú novorodencom podávať vitamín K. Tým, ktorým nič nie je, to neuškodí, a tým, ktoré majú špecifickú diagnózu, to pomôže. Preventívne sa to práve preto podáva všetkým, aj u nás na Slovensku. Prečo sa ľudia boja pichať už aj vitamín svojmu bábätku?Sú krajiny, ktoré podávajú vitamín K v kvapkách, a sú krajiny, ktoré ho podávajú injekčne. (zdroj: Zuzana Kovačič Hanzelová, Tomáš Rybár)
