Išlo o trojročné dlhopisy s ročným výnosom piatich percent.
Inzercia
Vodárenstvo na Slovensku čelí dlhodobým problémom, ktoré sa nedajú odkladať. Investičný dlh sa odhaduje na sedem až desať miliárd eur - časť vodárenskej infraštruktúry je už za hranicou životnosti, čoho výsledkom je vysoká miera strát pitnej vody. Stovky obcí stále nemajú vyriešené napojenie na vodovod alebo kanalizáciu. Najväčší infraštruktúrny dlh vo vodárenstve majú práve obce na východe Slovenska, kde približne 450 obcí stále nemá verejný vodovod. Obyvatelia sú odkázaní na často nevyhovujúce studne alebo dovoz pitnej vody.
Odkladanie obnovy infraštruktúry problém nerieši, skôr, naopak, zvyšuje technické, ekonomické aj environmentálne náklady v budúcnosti. Doterajší model financovania najmä z eurofondov a Environmentálneho fondu či regulované príjmy z vodného a stočného nestačia. Súčasný model financovania pri infraštruktúre, ktorá má návratnosť v desiatkach rokov, nie je dlhodobo udržateľný.
Potrebe chrániť dostupnosť pitnej vody čelí nielen Slovensko, ale aj celá Európska únia. Európska komisia vlani prijala Európsku stratégiu vodnej odolnosti, ktorá zdôraznila financovanie investícií do vodárenskej infraštruktúry kombináciou verejných zdrojov a kapitálu od súkromných investorov, medzi čo môžeme zaradiť vydávanie zelených dlhopisov alebo PPP projekty.
