Uprostred rýchlo sa šíriacej epidémie eboly v Konžskej demokratickej republike (kedysi Zair) sa vedci mobilizovali nebývalým tempom, aby našli spôsoby, ako vírus zastaviť.Ich úsilie stojí na rokoch poznatkov získaných z predchádzajúcich epidémií – nielen eboly, ale aj ochorení ako covid, opičie kiahne a ďalších patogénov, ktoré svet zaskočili. A postupuje mimoriadne rýchlo: len niečo vyše týždňa po tom, ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila mimoriadnu situáciu, odborníci už identifikovali najsľubnejšie liečebné postupy a kandidátov na vakcíny a mali pomerne jasnú predstavu o tom, ako ich testovať.
Článok pokračuje pod video reklamou
Je pravda, že nič z toho, čo je pripravené, nie je ideálne prispôsobené tomuto druhu eboly, známemu ako vírus Bundibugyo. V ideálnom svete by však aj čiastočne účinné zásahy pomohli zdravotníkom obmedziť šírenie nákazy a zachrániť životy. Keby išlo len o samotnú vedu.Počet podozrivých prípadov sa blíži k 1100 a počet podozrivých úmrtí presiahol 240. Svetoví zdravotnícki lídri preto čelia mimoriadne zložitej situácii. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus tento týždeň varoval, že niektoré oblasti Konga čelia „katastrofálnej kolízii choroby a konfliktu“.Humanitárni pracovníci aj zdravotnícke zariadenia sa stali terčom útokov. Dezinformácie o ebole a nedôvera k humanitárnej pomoci sú rozšírené. Jeho hodnotenie situácie bolo pochmúrne: „Skôr než sa situácia zlepší, ešte sa zhorší.“Sťažuje to aj tie najzákladnejšie opatrenia, ako je izolácia infikovaných a vyhľadávanie všetkých ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu – nehovoriac o organizovaní klinických štúdií.Podobná liečbaPre vírus Bundibugyo zatiaľ neexistujú schválené vakcíny ani liečba. Tento variant eboly doteraz spôsobil len dve menšie epidémie, poslednú pred viac než desiatimi rokmi. Výskumníci preto venovali väčšinu pozornosti iným vírusom spôsobujúcim hemoragické horúčky, pri ktorých očakávali väčšie riziko budúcich epidémií – najmä vírusom Ebola Zaire, Ebola Sudan a vírusom Marburg.Majú však aj niekoľko rozumných východiskových bodov, ako zmierniť následky nákazy vírusom Bundibugyo, zároveň už vedia, ako navrhnúť klinické skúšky, ktoré dokážu rýchlo ukázať, čo funguje. Je to obrovský pokrok oproti starším epidémiám eboly, keď príprava klinických štúdií trvala mnoho mesiacov.Mnohé nástroje vyvinuté proti zairskému variantu eboly – zdroju posledných dvoch veľkých epidémií – by mohli fungovať aj proti vírusu Bundibugyo. Otázne je, do akej miery. Dôvodom je podobnosť niektorých častí vírusov, vďaka ktorej môžu vakcíny a lieky vyvinuté proti jednému variantu prípadne účinkovať aj proti druhému.Medzi už dostupnými liečivami sa ako sľubný kandidát javí antivirotikum Remdesivir od spoločnosti Gilead Sciences, vyvinuté počas epidémie v západnej Afrike v rokoch 2014 až 2016. Liek funguje tak, že blokuje mechanizmus, ktorý vírus využíva na vytváranie svojich kópií. Tento mechanizmus je veľmi podobný pre mnohé druhy vírusov.Remdesivir síce sklamal v klinických štúdiách u pacientov infikovaných zairským variantom eboly, laboratórne testy však naznačujú, že pri infekcii vírusom Bundibugyo by mohol byť účinnejší.Nádej vzbudzuje aj perorálna verzia remdesiviru nazývaná obeldesivir. Mohla by zabrániť rozvoju ochorenia u ľudí, ktorí boli vírusu vystavení. Niekoľko štúdií v posledných dvoch rokoch ukázalo, že liek dokáže predchádzať infekcii u opíc vystavených iným vírusom spôsobujúcim ebolu.Imunologička Courtney Woolsey z Texaskej univerzity hovorí, že jej laboratórium testuje tento prístup aj pri víruse Bundibugyo. Zatiaľ však nebol overený u ľudí.Ďalšie sľubné prístupy sa zameriavajú na glykoproteín vírusu – štruktúru, ktorú vírus využíva na prichytenie sa k ľudskej bunke a preniknutie do jej vnútra.Glykoproteíny vírusov Bundibugyo a Zaire sú si zo všetkých filovírusov najpodobnejšie – zhodujú sa približne na 70 percent, vysvetľuje to Erica Ollmann Saphire z Imunologického inštitútu z kalifornskej La Jolle.Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí prekonali infekciu zairským variantom eboly, vytvárajú niektoré protilátky, ktoré reagujú aj na vírus Bundibugyo.Práve z takéhoto výskumu vzišla zatiaľ najsľubnejšia protilátková liečba proti Bundibugyo. Vedci analyzovali stovky protilátok vytvorených organizmom človeka, ktorý prežil západoafrickú epidémiu, a hľadali také, ktoré by mohli poskytovať širšiu ochranu proti rôznym variantom eboly.Jedna z nich fungovala sama. Druhá bola geneticky upravená tak, aby lepšie neutralizovala viaceré kmene vírusu.Tieto dve protilátky sa stali základom koktailu vyvíjaného spoločnosťou Mapp Biopharmaceutical. Spolu s remdesivirom patrí medzi liečby, ktoré WHO, Konžská demokratická republika a Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb označili za prioritu na testovanie počas súčasnej epidémie.Podobnosť medzi glykoproteínmi vírusov Zaire a Bundibugyo pôvodne vyvolala nádej, že existujúca vakcína proti zairskému variantu by mohla poskytnúť aspoň určitú ochranu aj proti Bundibugyo. Údaje podporujúce túto hypotézu sú však veľmi obmedzené.Vakcína proti zairskému variantu je dostupná, preto ju nemožno ignorovať. Neistota okolo jej účinnosti však prinútila vývojárov urýchliť práce na vakcínach špecificky zameraných na glykoproteín vírusu Bundibugyo.Kľúčové zostáva, či sa podarí tieto liečby a vakcíny otestovať a nasadiť dostatočne rýchlo.Pripravenosť viazneSvet sa naučil oveľa viac o tom, ako reagovať na zdravotné krízy. Zároveň sa však prehlbuje rozpor medzi vedeckým pokrokom a realitou, ktorá často bráni, aby tieto objavy pomáhali zachrániť životy.Rozsiahla analýza pripravenosti sveta na pandémie, vypracovaná po takmer desiatich rokoch zdravotných kríz, tento problém predvídala. Nedávna správa Rady pre monitorovanie globálnej pripravenosti dospela k záveru, že „úsilie o pripravenosť zaostáva za novými a čoraz zložitejšími stresovými faktormi vrátane pandemických rizík, geopolitickej nestability a rýchlo sa meniaceho informačného prostredia“.Aj rada vznikla v roku 2018 z iniciatívy WHO a Svetovej banky po dvoch smrteľných epidémiách eboly.Výhľad do budúcnosti preto nie je optimistický. Neustále zdokonaľujeme vedecké postupy na zvládanie nových hrozieb, no nedokážeme ich naplno využiť, ak ignorujeme širšie spoločenské problémy. Správa varuje, že budúce krízy budú ešte ničivejšie a ťažšie zvládnuteľné.A súčasná epidémia eboly naznačuje, že táto budúcnosť už možno nastala.
