„Opičky na gumičke, žuvačky, loptičky, plyšáky, plastoví kovboji a indiáni, nálepky, nažehlovačky a nášivky. Najviac je však farebných ruží z krepového papiera, ktoré s babičkou vyrábame po večeroch. Vždy po kšefte alebo keď je cez deň málo ľudí. Aj ja sa učím dělat růže, ale zatiaľ mi to ide veľmi pomaly.“
Článok pokračuje pod video reklamou
Scénka z novej knihy režisérky, herečky a umeleckej riaditeľky košického Divadla na Peróne, dnes už aj spisovateľky JANY WERNEROVEJ, približuje svet lunaparkov a maringotiek, v ktorom autorka v detstve vyrastala.Knihu nazvala Kolotočárka a čitateľom odkrýva komunitu, dodnes pre majoritnú spoločnosť neznámu. Pracovala na nej desať rokov a ide o veľmi osobnú výpoveď o slobode, originálnych ľuďoch, nostalgii a túžbach, ale aj o predsudkoch a hľadaní svojho miesta vo svete.
V rozhovore sa dočítate:
prečo je Kolotočárka osobné dielo a čo stálo za jeho vznikomprečo sa hnevala na svojich predkov a čo vďaka tomu pochopilaako žila na pomedzí dvoch svetovprečo svet okolo kolotočov nie je len romantický
