Apríl 2026 sa zapíše ako výnimočný. Bol najsuchším mesiacom od začiatku merania zrážok v roku 1881. Na niektorých lokalitách Slovenska ani nebolo čo merať, nespadla ani kvapka vody. Tieto správy obleteli Slovensko, riešenia od kompetentných chýbajú. S vážnou krízou by pritom ľuďom mohol pomôcť jeden živočích.
Článok pokračuje pod video reklamou
Bobor, ktorého sme kedysi vyhubili, sa dnes vracia a je veľkou témou v celej Európe. Ich návrat sledujú znalci aj laici, spolu s premenou krajiny do stavu, v akej bola pred šafárením človeka. Podľa prírodovedca Ondreja Kameniara prináša tento cicavec krajine mnohoraký prospech: „Keď bobor vypíli stromy, vpúšťa svetlo, presvetlí hustý les a začnú rásť nové druhy drevín a rastlín, v slnkom ožiarenej vode začne bujnieť život. Súčasne zadrží v krajine vodu, ktorú môžu využívať ďalšie druhy živočíchov, a jej zásoby koncentruje aj v obdobiach sucha. S vodou zadržiava aj živiny, ktoré nesie, tie obohacujú celý ekosystém a výsledkom je niekoľkonásobne vyššia ekologická produktivita. Zastavuje eróziu aj lesné požiare. Dá sa zhrnúť, že tam, kde sa vrátia bobry, vracia sa život.“
Príchod do kráľovstva bobra. (zdroj: Ondrej Kameniar/My sme les)
Do kráľovstva bobraKráčame tatranským lesom, štíty veľhôr tvoria panorámu. Nie sme priamo v národnom parku, ale v jeho ochrannom pásme.Prekračujeme malý lesný potôčik. Je taký malý, že nie je ani na mapách. Čochvíľa však vody pribúda. Potôčik sa rozvetvuje, brodíme sa cez ostrovčeky a kanály. Bez čižiem sa tu človek nepohne. Vchádzame do kráľovstva bobra.Vodná hladina sa rozširuje, dookola sú pne a kmene čerstvo zrúbaných stromov. Bobrovisko doslova priťahuje život, v porastoch rastlín bzučí hmyz, ktorý v dnešnej monokultúrnej krajine stíchol, prilietajú sem vzácne druhy vtákov, ktoré tu doteraz nikto nevidel.Všade na bobrovisku vidíme stopy činnosti bobrov. Niektoré ohryzené kmene stromov sú prekvapivo hrubé. Tie si bobor skrátka naporcuje na krátke polená a odvlečie na spevnenie svojej hrádze.
