Článok pôvodne vyšiel na webe hn.czDeväť z osemnástich krajín sa podľa českého prezidenta Petra Pavla stiahlo z financovania českej muničnej iniciatívy kvôli neistote, či a ako bude pokračovať pod vládou Andreja Babiša. Pavel to uviedol v nedávnom rozhovore pre Financial Times a vyplýva to z dlhodobej diskusie medzi spojencami. Odrádza ich nielen odmietavý postoj Babišovej vlády k podpore Ukrajiny, ale aj k vyšším výdavkom na obranu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Iniciatíva, o ktorej ďalšom osude by sa malo rokovať začiatkom júla aj na summite NATO v Ankare, však dostáva ešte jeden, doteraz menej známy úder – a to priamo z Ukrajiny.
Iniciatíva fungovala tak, že agentúra českého ministerstva obrany AMOS dostávala z Ukrajiny požiadavky na dodávky konkrétnej munície veľkých kalibrov. Českí obchodníci dokázali nájsť dodávateľa a sponzori si vyberali, čo a v akom množstve zaplatia. Vlani tak iniciatíva podľa prezidenta Pavla dodala až polovicu veľkokalibrovej munície (delostrelecké a tankové strelivo), ktorú Kyjev potreboval na obranu pred ruskou armádou.Drahšia munícia s dlhším dostrelomNiektoré štáty, ktoré pôvodne prispievali do českej iniciatívy, strácajú dôveru v českú vládu a podľa diplomatických zdrojov uvažujú o tom, že by prípadné dary a dodávky organizovali samy. Muničná iniciatíva pritom od začiatku roka 2024 priniesla do českej štátnej pokladnice miliardy z daňových príjmov. Kľúčový darca, Nemecko, zatiaľ podľa informácií hn.cz svoje peniaze z českého projektu nesťahuje.V poslednom čase však nastala ďalšia zásadná zmena. Ako českým Hospodárskym novinám potvrdilo niekoľko zdrojov z Česka aj z Ukrajiny, na pokyn veliteľa ukrajinskej armády Oleksandra Syrského sa zmenila štruktúra požiadaviek: Ukrajinci potrebujú hlavne delostreleckú muníciu kalibru 155 milimetrov s väčším dostrelom, ako majú štandardné strely. Tejto munície sa však vyrába menej a je dvakrát drahšia.Pri menšom počte darcov v českej iniciatíve a potrebe drahšej munície sa v nasledujúcich mesiacoch zrejme dramaticky zmenšia dodávky, ktoré ukrajinská armáda potrebuje. A to napriek tomu, že v poslednom čase hlásia ukrajinské jednotky v boji proti ruskej armáde relatívne úspechy.Štandardné granáty do diel kalibru 155 mm majú dostrel do osemnásť kilometrov, munícia rovnakého kalibru s predĺženým doletom až štyridsaťdva kilometrov. Cena jednej štandardnej strely označovanej ako M107 sa v poslednom čase pohybovala od 2600 do 3200 eur za kus. Strely s dlhším doletom dokážu stredoeurópski výrobcovia ako sú české spoločnosti CSG alebo STV dodať za zhruba 6000 eur za kus, zatiaľ čo francúzski alebo nemeckí výrobcovia si na ne pýtajú cenu od deväťtisíc eur vyššie. Nemeckí a francúzski výrobcovia pritom trvajú na tom, že do zbraní vyrobených vo Francúzsku a Nemecku – húfnic CAESAR a PzH 2000, ktoré majú Ukrajinci tiež vo výzbroji – možno používať len ich muníciu.Ukrajinská požiadavka na delostreleckú muníciu s dlhším dostrelom vyplýva zo zmeny na bojisku v poslednom roku. Okolo frontovej línie sa totiž hlavne pre použitie FPV dronov, často ovládaných pomocou optického kábla, takže sa nedajú rušiť, vytvorilo až dvadsať kilometrov hlboké pásmo, kam je pre vojaka nebezpečné vstúpiť, nieto ešte priviesť delo a vystreliť čo i len pár rán.Delostrelci oboch bojujúcich strán preto potrebujú muníciu s dlhším dostrelom. Ten okrem iného závisí od použitej hlavne, aj prachovej náplne. V Česku ju vyrába štátny podnik Explosia a dodáva ju mnohým výrobcom munície, ktorí sa podieľajú na muničnej iniciatíve.
