Článok pôvodne vyšiel na webe hn.czOvocie, zelenina, kvety, alkohol, minerálka. Rusko zakázalo ich dovoz z Arménska a teraz mu hrozí aj zastavením dodávok ropy a plynu. Podobne ako v prípade iných postsovietskych štátov, aj teraz sa Kremeľ snaží vyhrážkami odradiť Jerevan od zbližovania s Európou. Bývalé štáty Sovietskeho zväzu stále považuje za výhradnú sféru svojho mocenského vplyvu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Chcete do EÚ? Pozrite na Ukrajinu!„Nebudeme sa spoliehať na jedinú cestu, jediného spojenca, jediný plynovod. Arménsko potrebuje pre život Východ, Západ, Sever aj Juh. Nech všetky strany predložia nášmu ľudu ponuky, on sám sa potom rozhodne,“ reagoval arménsky prezident Nikol Pašinjan na pohŕdavé slová bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka, podľa ktorého o Jerevan nikto nestojí, tým menej Západ. „Arménsko nemá kam ísť. Myslíte si, že ho azda niekto potrebuje?“ cituje Lukašenka server Armenia News.
Prečo tá slovná prestrelka? A obchodné reštrikcie? Rusko a jeho spojenec Lukašenko so zle skrývaným hnevom sledujú arménsku snahu o zbližovanie so Západom, predovšetkým s Európskou úniou.Útek z postsovietskeho priestoru začal Jerevan v septembri 2023, keď susedný Azerbajdžan bleskovou operáciou znovu ovládol Náhorný Karabach a ukončil tak desaťročia trvajúcu vládu tamojších arménskych separatistov. Urobil tak napriek prítomnosti ruských vojakov v úlohe mierových síl, ktorí sa azerbajdžanskému útoku len pasívne prizerali a podľa komentátorov tak Jerevan zradili. V tom istom roku sa Jerevan pripojil k Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu (ICC), čo Moskva označila za nepriateľský krok – tribunál totiž vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina. Po sérii ďalších postupných krokov západným smerom vlani Arménsko prijalo zákon, v ktorom deklaruje zámer usilovať sa o členstvo v Európskej únii.To bolo na Putina priveľa. V máji vyzval Arménsko na usporiadanie referenda o vstupe do EÚ. Až potom by podľa neho prichádzal do úvahy „civilizovaný a vzájomne prospešný rozvod“ po „stáročiach priateľských vzťahov“.Kremeľ si neodpustil narážku, keď dodal, že „terajšie ukrajinské udalosti“ sa tiež začali „snahou Kyjeva vstúpiť do EÚ“. Mimochodom, Jerevan v posledných dňoch pokročil aj v zbližovaní so Spojenými štátmi, s ktorými 26. mája podpísal dohodu o strategickom partnerstve.Arménsko volí medzi Moskvou a ZápadomAko pripomína nezávislý server Meduza, začiatkom júna budú v Arménsku parlamentné voľby, ktoré sa Moskva snaží aj terajšími krokmi ovplyvniť. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová 27. mája na sieti Telegram varovala, že Moskva je pripravená jednostranne zrušiť dohodu z roku 2013, ktorá Arménsku zaručuje bezcolné dodávky plynu, ropných produktov a surových diamantov. Varovanie prichádza po tom, čo arménske úrady popreli, že by takýto oficiálny list dostali.Podľa webu The Moscow Times už Rusko rozhodlo o zákaze arménskeho dovozu paradajok, uhoriek, paprík, čerstvých byliniek a jahôd. Hoci ruské úrady tvrdia, že tovar nespĺňa normy, málokto pochybuje o tom, že ide o politický krok. Kremeľ nedávno pozastavil aj import kvetov z Arménska, pre ktoré je Rusko hlavným odbytišťom, kam smeruje vyše 90 percent jeho produkcie. Zákaz predaja platí aj pre niektoré alkoholické nápoje.Ekonomická previazanosť medzi Jerevanom a Moskvou je značná. Podľa arménskeho servera EVN Report doviezlo Arménsko v rokoch 2019 až 2021 z Ruska asi sedemdesiat percent ropných produktov a takmer osemdesiatpäť percent zemného plynu. Rusko je tiež hlavným trhom pre arménskych farmárov: podľa predvlaňajších údajov absorbuje viac ako 90 percent celkového exportu tohto tovaru. Poľnohospodárstvo pritom predstavuje pätinu arménskeho vývozu.
