Firmy so zahraničnými vlastníkmi síce na Slovensku predstavujú početne menšiu skupinu podnikateľských subjektov, ich ekonomický význam je však dlhodobo výrazný. Najnovšia analýza spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau však ukazuje, že pri pohľade na efektivitu hospodárenia, tvorbu zisku či prácu s kapitálom sa v roku 2025 vo viacerých ukazovateľoch darilo lepšie domácim firmám.CRIF analyzoval hospodárske výsledky viac než 133-tisíc spoločností, ktorých účtovné závierky za rok 2025 boli zverejnené v Registri účtovných závierok do konca marca 2026.
Článok pokračuje pod video reklamou
Z toho vyše 123-tisíc tvorili firmy v domácich rukách a necelých 10-tisíc spoločnosti so zahraničnými vlastníkmi. Do porovnania neboli zahrnuté najväčšie podniky účtujúce podľa medzinárodných štandardov IFRS, ktoré podľa CRIF predstavujú samostatnú kategóriu.Z pohľadu tržieb sa pritom medzi oboma skupinami neobjavili zásadné rozdiely. Domáce aj zahraničné firmy mali podobnú štruktúru príjmov, keď približne 40 percent tvoril obchod a zvyšok výroba alebo služby. Takmer identická bola aj tvorba pridanej hodnoty, ktorá dosahovala približne 23 centov z každého eura tržieb.Výraznejšie rozdiely sa však ukázali pri nákladoch na zamestnancov. Firmy so zahraničným kapitálom vynaložili na mzdy a odvody až 69 centov z každého eura pridanej hodnoty, zatiaľ čo domáce spoločnosti len 55 centov. Analýza tak naznačuje, že zahraniční vlastníci boli voči zamestnancom štedrejší, no zároveň pôsobili častejšie v segmentoch s vyššou potrebou kvalifikovanej pracovnej sily.„Zdá sa, že zahraniční vlastníci boli k svojim zamestnancom štedrejší. Svoju úlohu však zohráva aj charakter biznisu a potreba dobre zaplatiť svojich špičkových odborníkov. Príkladom činnosti s vysokou náročnosťou na kvalifikovanú ľudskú prácu sú poradenské firmy,“ vysvetľuje analytička CRIF Jana Šnircová. Ako príklad uviedla spoločnosť PricewaterhouseCoopers Slovensko, kde osobné náklady pohltili takmer 98 percent pridanej hodnoty a predstavovali viac než 60 centov z každého eura tržieb.Výsledky zahraničných spoločností ovplyvnila aj situácia firmy ECCO Slovakia, ktorá v roku 2025 ukončovala svoje pôsobenie na Slovensku. Spoločnosť vykázala osobné náklady vo výške dvaapolnásobku pridanej hodnoty, čo výrazne skreslilo celkové štatistiky. Dôvodom boli najmä odstupné, preplácanie nevyčerpaných dovoleniek a ďalšie záväzky voči zamestnancom po prudkom poklese tržieb. V bežných rokoch pritom mzdové náklady tvorili približne štvrtinu jej tržieb.Domáce firmy dosiahli lepšie výsledky aj pri ziskovosti. Zisk pred zdanením v pomere k majetku dosiahol pri domácich spoločnostiach sedem centov na euro majetku, zatiaľ čo pri zahraničných firmách len päť centov. Podľa CRIF sa pod tento rozdiel podpísal aj spôsob financovania podnikania. Firmy so zahraničným kapitálom totiž vo väčšej miere využívali cudzie zdroje vrátane bankových úverov alebo financovania v rámci nadnárodných holdingov.Na každé euro dlhov mali zahraničné firmy vlastné imanie vo výške 76 centov, zatiaľ čo domáce spoločnosti 84 centov. Bankové úvery pokrývali 12 percent majetku zahraničných spoločností, pri domácich firmách to bolo 10 percent. „Vyššia miera využívania úročených zdrojov, či už od bánk, alebo od firiem v rámci nadnárodného holdingu, zaťažila ich zisk prostredníctvom nákladových úrokov intenzívnejšie,“ konštatuje Jana Šnircová.Zaujímavé rozdiely priniesol aj pohľad na zdanenie ziskov. Hoci obe skupiny odviedli na daniach z príjmov približne jeden cent z každého eura tržieb, zahraničné firmy zaplatili štátu až 26 percent zo svojho účtovného zisku. Pri domácich firmách bola efektívna sadzba na úrovni 19 percent.Ešte výraznejší obraz ponúka pohľad na takzvanú typickú firmu, teda mediánové hodnoty. Typická zahraničná firma bola zadlžená na úrovni 43 percent a na každé euro krátkodobých záväzkov mala 2,20 eura likvidného majetku. Faktúry inkasovala v priemere za 34 dní a svojim dodávateľom platila o desať dní skôr. Po odpočítaní miezd, odvodov a odpisov jej z každého eura tržieb zostali necelé tri centy.Typická domáca firma vykázala nižšiu zadlženosť na úrovni 36 percent a disponovala vyššou likviditou, keď na euro krátkodobých dlhov mala 2,70 eura likvidného majetku. Svoje pohľadávky inkasovala výrazne rýchlejšie, v priemere za 23 dní, a obchodným partnerom platila o 18 dní skôr. Z každého eura tržieb vytvorila viac než 31 centov pridanej hodnoty a po odpočítaní hlavných nákladov jej zostalo deväť centov.Najvýraznejší rozdiel sa ukázal pri zhodnocovaní kapitálu vlastníkov. Kým typická zahraničná firma dosiahla čistý zisk vo výške dvoch centov na euro vlastného kapitálu, pri domácich spoločnostiach to bolo až 12 centov. Podľa analýzy CRIF tak bol rozdiel v efektivite zhodnocovania kapitálu až šesťnásobný v prospech domácich podnikov.
