Dalo by sa donekonečna baviť na tom, ako vo svete Andreja Danka vyzerajú ultimatívne požiadavky. Neodvolateľne trvá na odvolaní ministra životného prostredia, nechá si to podpísať poslaneckým klubom, a keď mu premiér povie, že si na to nájde čas medzi tretím a štvrtým kvartálom, on prikývne.
Článok pokračuje pod video reklamou
Lenže popri tomto kabarete tu máme aj vážne veci, dokonca také, pri ktorých nejde len o duševnú rovnováhu, dokonca ani len o peniaze, ale doslova o život. Vlastne, keď hovoríme o škandáli v podobe prešovskej spádovej nemocnice, tak platia všetky tri položky.Menšie slovo ako škandál tu neobstojí, pretože to, čo napáchal Robert Kaliňák, má vďaka najmenej polmiliardovej cenovke „makrorozmery“ a bezprostredne sa dotýka niečoho takého dôležitého, ako je verejné zdravie. Zároveň tu azda v duchu čias ide o test sústredenia sa na podstatu.Kaliňák s Robertom Ficom totiž používajú všetok svoj nespochybniteľný um a komunikačnú zručnosť, aby bagatelizovali šírku a hĺbku problému a zredukovali ju na akúsi malichernosť stelesnenú v niekoľkých stĺpoch.Logicky, preto Kaliňák vyrazil doterajších staviteľov a súbežne s angažovaním nových sa od nich chystá vymáhať škodu. To všetko v prípade stavby, ktorú si vzal od začiatku pod svoj osobný patronát a svojou povahou nemá na Slovensku obdobu od... no, ktovie, či vôbec.Na tomto gaťafalši smrdí úplne všetko od poloutajeného a skráteného režimu výstavby obrannej infraštruktúry, cez absurdne krátky harmonogram až po stále chýbajúce základné povolenia. To je ako od Alexandra Matušku: to sa nejako spraví. No, ktovie či vôbec, ktovie kedy, a ktovie za koľko.Zároveň ide aj o výzvu pre opozíciu. Spozornieť mala najneskôr vo chvíli, keď sa jej premiér snažil vopchať hlavu do tohto chomúta a priviesť ju k záväzku túto a ďalšie nemocnice dostavať. To by nerobil, keby boli projekty v poriadku, veď ktorý politik už by si nechal ujsť príležitosť strihať pásky?Tu treba oceniť Tomáša Szalaya, ktorý sa pustil do pátrania po neexistujúcom posudku vplyvov na životné prostredie. To je dobrý prvý krôčik, ktorým sa dá pokračovať k skúmaniu všemožnej inej dokumentácie, ktorá niekde musí existovať.Veď na základe niečoho doterajší budovatelia budovali, na základe niečoho ich vyhodili, a na základe niečoho sa veci ujali tí noví.Túto ľahostajnosť až drzosť by sme totiž Kaliňákovi ešte nejako mohli odpustiť, keby priniesli výsledky. Lenže toto nie je nákup pisoárov a machovej steny, v prípade takého náročného projektu je rozmach a ochota všetko vybaviť pečiatkami a nabitou peňaženkou predzvesťou katastrofy.Čo je pre Slovensko príznačné, tu sa dá v dobrom aj zlom od zeleného stola dosiahnuť všeličo, navyše aj rýchlo. Len s výsledkami v teréne to býva horšie.Okrem tlaku na informovanie si preto opozícia bude musieť dať záležať na akýchkoľvek budúcich záväzkoch. Až (alebo ak) prevezme moc, nech si spomenie na sľuby o výstavbe Rázsoch a čokoľvek dá na papier až po dôkladnej obhliadke prešovského či hocijakého iného staveniska. Možno bude dobré ísť sa tam pozrieť rovno aj s prokurátorom.A napokon pár slov nad rámec tradičnej názorovej spisby k asi najväčšej perfídnosti tejto kauzy, ktorej sa opakovane dopúšťa Fico. Už sme si zvykli, že na kritické otázky reaguje podráždeným znevažovaním novinárov, ale keď ich autorom vyčíta, že sú proti nemocnici, už to ide za rámec bežného doťahovania.Naopak, to on tú nemocnicu potrebuje. To on si ani nevšimol, čo tu s kumpánmi a komplicmi napáchal. Lenže na rozdiel od neho je väčšina z nás od verejnej infraštruktúry závislá. My sa na pracovné stretnutia nelietame vrtuľníkmi, nemáme prednostnú zdravotnú starostlivosť, ani zázračné deti, ktorým sa v katastri množia byty bez ťarchy.Preto tá zlosť. Zvykli sme si, že nám vybývali spoločný štát, ale ešte nás obviniť, že inak to nechceme, už je hranica, kde končí drzosť a začína urážka. Tak opatrne.
