Autorka je koordinátorka združenia Klimatická koalícia.Minister životného prostredia si od svojho nástupu do funkcie zaslúži odvolanie za množstvo prešľapov a Andrej Danko pri tých aktuálnych trafil pomerne presne: zonácie, prečerpávacia elektráreň Málinec a veterné parky.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kauzy majú niekoľko spoločných čŕt. Napríklad to, že Tomáš Taraba ignoruje hlas verejnosti – odbornej aj priamo dotknutej na miestach, ktorých sa rozhodnutia týkajú. Navyše, zonácie národných parkov aj rozmach veternej energie sa mali uskutočňovať ako systematické reformy, ktoré si Slovensko nastavilo v pláne obnovy. Pri ich nesprávnom alebo oneskorenom plnení nám hrozí strata stoviek miliónov eur. Málinec aj veterné parky predstavujú snahu Slovenska odstrihnúť sa od cudzích a fosílnych zdrojov energie a vytvoriť väčší priestor pre domáce zdroje. Žiaľ, spôsob, akým túto misiu presadzuje minister Taraba, je žalostný. Pri prečerpávacej elektrárni Málinec, pre ktorú mimovládne organizácie aj miestne obyvateľstvo podali žaloby proti ministerstvu, je argument uchovávania energie z obnoviteľných zdrojov ako hlavného účelu projektu nezmyselný. Projekt je príliš drahý, nevhodne umiestnený a má vážne dosahy na životné prostredie, osobitne na zdroje pitnej vody, ako aj na životy miestnych ľudí. Navyše, jeho cieľ je možné dosiahnuť aj inými spôsobmi bez takýchto následkov. Situácia okolo veterných parkov je ešte zložitejšia, a preto vyvoláva množstvo otázok aj emócií. Domáce zdroje energie ako náhradu za dovážané fosílne palivá, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene, potrebujeme. Aj slovenská ekonomika sa postupne posúva smerom k vyššej elektrifikácii, a teda aj vyššej spotrebe elektriny. Využitie energie z vetra patrí medzi najlacnejšie zdroje, môže priniesť úžitok aj miestnym obyvateľom a pri dobrom nastavení sú veterné projekty citlivé k prírode aj ku krajine. Reforma je preto potrebná, veď u nás sa zatiaľ slabo točia dve turbíny. Taraba, zjednodušene povedané, zlyhal vo všetkých jej kľúčových krokoch. Mala pozostávať z mapovania územia a úprav územných plánov, nastavenia jasných pravidiel, komunikácie s verejnosťou aj s dotknutými obyvateľmi, ktorí mali mať možnosť podieľať sa na rozhodovaní. Namiesto toho máme nedokončené a nezverejnené mapovanie, čo je základ pre systematický rozvoj veternej energie. Malo určovať, kde je potenciál na rozvoj veternej energie a kde nevzniká konflikt s inými záujmami, napríklad so sídlami, s bezpečnostnou či s inou infraštruktúrou, prírodou, alebo s pamiatkami. Zároveň máme opakovane menené a stále zmätočné zákony určujúce podmienky výstavby, v ktorých sa poriadne nevyznajú developeri, dotknuté obyvateľstvo, samosprávy ani úrady. A komunikácia ministra vytvorila priestor na rozmach hoaxov a dezinformačnej kampane. Preto treba hovoriť jasne a priamo, že minister Taraba vo svojej funkcii zlyhal a zlyháva, aby bolo zrejmé, kde leží zodpovednosť. Najmä vtedy, keď sa snaží preniesť vinu za meškajúce či zlé reformy, ohrozené milióny z plánu obnovy či rozhorčenú verejnosť na niekoho iného – napríklad na mimovládne organizácie, samosprávy alebo „zlý Brusel“.