Slovensko má tretie najvyššie nemzdové personálne náklady v EÚ. Tesne po Francúzsku a Švédsku. Zaradili sme sa tak za krajiny s nadpriemerne rozvinutým sociálnym systémom, vysokou životnou úrovňou a bohatými čistými zárobkami.
Článok pokračuje pod video reklamou
Nemzdové personálne výdavky predstavujú všetky náklady, ktoré má zamestnávateľ na zamestnanca, no ten ich nevidí na svojej výplatnej páske. Ide najmä o sociálne a zdravotné odvody.Na Slovensku podľa Eurostatu minulý rok nemzdové náklady dosiahli 28,2 percenta z celkových nákladov na zamestnanca. Za nami v rebríčku nasleduje Taliansko a Rakúsko. Aj tieto krajiny sa môžu pochváliť oveľa vyššou úrovňou sociálneho štandardu.Na porovnanie, Maďarsko sa nachádza na 23. mieste rebríčka s nemzdovými nákladmi na úrovni 13,8 percenta, Poľsko na 19. priečke s 18 percentami a Česko na ôsmom mieste s 24,5 percenta.
(zdroj: Eurostat)
Cena práce rastieSlovenská vláda tak berie zamestnancom veľký podiel z toho, čo zarobia. Podľa štatistiky má Slovensko nadpriemerné daňovo-odvodové zaťaženie práce nielen v Európe, ale aj vo svete. Konštatujú to organizácie ako OECD, ale aj slovenská Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).Obeťou tejto politiky sú samotní zamestnanci, pretože z pridanej hodnoty, ktorú svojou prácou vyprodukujú, im zostáva len menšia časť. Okrem toho, vysoká cena práce, teda celkové osobné náklady na zamestnanca, sú na Slovensku príliš vysoké, čo firmy odrádza od zamestnávania. Výsledkom je pokles investícií, nízke platy a vyššia nezamestnanosť.Ako konštatuje inštitút INESS, slovenský zamestnávateľ musí pri cene práce kalkulovať nielen s odvodmi, ktoré platí za zamestnanca, ale aj s rekreačnými a športovými poukazmi, príspevkom na stravovanie, s nákladmi na práceneschopnosť a dovolenku zamestnanca.INESS vyrátal, že za sedem rokov stúpla cena práce zamestnanca s rovnakou hrubou mzdou o deväť percent. Hoci v tomto roku došlo ku kozmetickému medziročnému zlepšeniu o 1,1 percenta, a to vplyvom zníženia počtu štátnych sviatkov, ktoré spôsobilo nárast odpracovaných hodín.Modelový zamestnanec v priemysle s hrubou mzdou 1743 eur tak v tomto roku pre svojho zamestnávateľa predstavuje náklady 3623 eur mesačne, pričom na bankový účet dostane čistú mzdu vo výške 1651 eur. Na výplate vidí 46 percent toho, čo vyprodukuje.Pre porovnanie, v roku 2019 predstavovali celkové osobné náklady tohto pracovníka 3293 eur. Cena práce teda vzrástla o viac ako 330 eur.Tento vývoj kontrastuje s tým, čo ľudia vidia na výplatných páskach. Podľa Eurostatu je Slovensko na chvoste rebríčka v (hrubej) priemernej mzde. Koncom vlaňajška dosahovala 1739 eur, čo bola tretia najnižšia úroveň v EÚ, nižšia bola len v Grécku (1516 eur) a Bulharsku (zhruba 1369 eur). Naopak, Slovákov prekonali aj Rumuni s priemernou mzdou 1850 eur, nehovoriac o Poliakoch a Čechoch (2100 eur).
