Autorka je spisovateľkaPublikovať pod pseudonymom je asi celkom iné, ako písať pod vlastným menom. Neviem posúdiť, do akej miery by pseudonym vstúpil do mojej identity, ako by sa vo mne usalašil, akoby ma omámila nová sloboda, a kam by sa posunuli hranice odvahy a pravdivosti.
Článok pokračuje pod video reklamou
Demonštruje naše meno to, kým sme, navonok aj vnútri? Aj takéto myšlienkové panorámy sú vysoko individuálne a ak sme pre meno spájaní s rasou, lokalitou, alebo dokonca s politickým presvedčením, či náboženským vierovyznaním, platí to aj opačne: podvedome sme náchylní prisudzovať človeku vlastnosti na základe mena. Ak ide o krstné mená, sme schopní naznačiť, že všetky Denisy alebo všetci Mariánovia v našom živote boli čudní a pri každej ďalšej Denise reagujeme so zvýšenou opatrnosťou. Pseudonym je výber a ak sa ho rozhodnem používať, bude akcentovať nejaký aspekt mojej osobnosti. V storočiach pred tým naším sa mnohé píšuce ženy zakrývali pseudonymom. Mali tak väčšiu šancu vydať knihu a byť rešpektované. Sestry Brontëové publikovali pod rodovo neutrálnymi menami, Charlotte, Emily a Anna písali ako Currer, Ellis a Acton. V našich časoch sa považuje za formujúce všetko: spôsob obliekania rodičov, keď sme boli deťmi, stolovanie spolu alebo oddelene, rozprávka doma či v kine. Mnohé môžeme ovplyvniť, prijať, odmietnuť. Meno nie. Nie sme všetci Snoop DoggAj mená sú len slová, sú to zvuky, zbierky písmen s významom. Ak sa o menách rozprávame s inými ľuďmi, občas sa dozvieme, že so svojím menom nie sú spokojní. Nevybrali si ho. Nie sme všetci Snoop Dogg, aby sme plávali svetom s ľahkosťou zlatej rybky a menom, ktoré nám sedí ako uliate. Tento Calvin so svojou prezývkou splynul tak dokonale, že nerozoznávame, či on definuje Snoop Dogga, alebo naopak. Ak by sme nahliadli pod zvuk mena, pod náznak vlastného názoru na človeka, ktorý stojí pred nami, aké by to bolo? Ako sme si predstavovali Banksyho predtým, než sme jeho údajnú podobu v marci tohto roku mohli vidieť v médiách? Stalin si vybral svoj pseudonym podľa slova oceľ. V počte vymyslených mien rozhodne nikto neprekoná Čechova, ale svoje skoré texty vraj podpisoval menom Schiller Shakespearovič Goethe. Dodalo to jeho textom už vtedy pružnosť, samozrejmosť a sebavedomie? Ktovie, ale zjavne nepohorel, naopak. Vymyslená identita môže byť pravdivejšia ako tá pravá, možno sa radi zaoberáme myšlienkami, čo by bolo, keby sme sa volali inak, ako sa voláme. Vymyslené mená fungujú v literatúre, hudbe, maliarstve aj v športe, ale pseudonymy primárne spájame so spisovateľstvom. Je to azda preto, lebo spisovatelia čerpajú zo svojich životov, opisujú rodinných príslušníkov zväčša v nelichotivom svetle a zároveň sa obávajú, že by im mohli ublížiť, pričom je jasné, že majú strach predovšetkým o seba? Boj KarlaMyslím, že Karl Ove Knausgard to riadne prepálil. Je príkladom muža, ktorý mal mať pseudonym a nemal. Všetko, čo neskôr tvrdil v rozhovoroch o svojej bombastickej sérii kníh Môj boj, bolo úsilie chabo obhájiť vlastný autoportrét, zahŕňajúci nielen príbuzných, ale aj priateľov. Takmer všetkým nechal ich skutočné mená.