Píše sa polovica deväťdesiatych rokov a v bratislavskej fabrike Volkswagenu sa snaží uchytiť mladík z Myjavy. Zakrátko zisťuje, že to nie je správna cesta a nerobí to, čo by ho priviedlo k splneniu snov.
Článok pokračuje pod video reklamou
Volá sa Pavol Kožík a ďalšie roky ukážu, ako sa dá naplno využiť potenciál. Investičná skupina Proxenta, ktorú založil, sa síce k najväčším hráčom na trhu nedokázala priblížiť, našla si však svoje miesto.
Pavol Kožík. (zdroj: Hej, Ty!)
Kožíkova pozícia sa teraz otriasa v základoch. Najbližšie mesiace rozhodnú o tom, či sa bude môcť pýšiť nálepkou úspešného biznismena, alebo sa jeho renomé zosype ako domček z karát.Príbeh Pavla Kožíka opisujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti z regiónov.S päťstovkou vo vreckuAko sa prepracovať medzi úspešných a uznávaných manažérov a podnikateľov? Cesta medzi špičku môže byť rôzna. Občas pomôžu rodinné známosti, občas šťastie alebo náhoda. Príbeh Pavla Kožíka bol spočiatku ovplyvnený hľadaním toho, kde by sa mohol uplatniť. Ako v roku 2022 spomínal v podcaste Jergy Talks, jeho matka pracovala celý život ako zdravotná sestra v domove dôchodcov. Podľa vlastných slov prežil rebelujúce detstvo a už v mladom veku vynikal v matematike. Zjavne mu nechýbali ani ambície. „Mal som šestnásť rokov, keď som si predstavoval, že budem milionár,“ hovoril.Cestu za vysnívaným majetkom začal v Bratislave, kde si pripadal ako chlapec z dediny. „Vystúpil som na Mlynských nivách a vo vrecku som mal 500 korún,“ hovoril.V hlavnom meste sa pustil do štúdií na Ekonomickej univerzite, no po bakalárovi sa začal profesijne „hľadať“. Vystriedal niekoľko zamestnaní, na tri mesiace si vyskúšal aj prácu v automobilke, potom však rozbehol vlastné podnikanie.„Mal som 23 rokov, našetrených zopár tisíc slovenských korún a cieľ preraziť v reklame. Veľké oči, túžba po slobode, žiadne skúsenosti. O pol roka som mal už len list od operátora, že ma o týždeň odpojí od internetu,“ spomínal v roku 2014 vo svojom blogu na webstránke týždenníka Trend.Z eléva koučom?Nová kapitola v Kožíkovom živote nastala koncom milénia. „Nastúpil som do firmy, kde som začal pracovať ako maklér, kde som sa našiel,“ tvrdil neskôr. Zaúčal ho skúsenejší obchodník, ktorému robil aj sekretárske práce. „Pár rokov to trvalo, kým sa človek naučí a doštuduje,“ konštatoval s tým, že postupne sa do toho dostal.„Do roku 2008 to bolo o tom, že som päť dní v týždni dvanásť hodín denne makal pre dve alebo tri zahraničné spoločnosti ako maklér,“ rozprával. Kde bol zamestnaný a pre koho „makal“, to Kožík neprezradil. Aj v profile na sociálnej LinkedIn si píše len to, že vo finančnom svete pôsobí od roku 1996 a pracoval „pre slovenské a české spoločnosti“.Práve toto zamestnanie Kožíkovi podľa jeho slov zmenilo život. Ľudia v jeho okolí vraj k nemu chodili po rady: „Moje výsledky dokázali osloviť. Ľudia sa prirodzene začali pýtať, ako žijem, čo robím. Začalo to priťahovať ľudí fyzicky ku mne. Až jedného dňa pri mne začali sedieť dvaja, traja, piati a začali sa to odo mňa učiť.“Ako vravel, na starosti mal nábor nových zamestnancov. „Z piatich ľudí bolo desať, po niekoľkých rokoch ich bolo až 130 či 140,“ hovoril s tým, že zabezpečoval aj zaučenie a motiváciu nováčikov. „Keď sa im nedarilo, mal som ich aj finančne podporiť,“ tvrdil.Vo svojej profesii bol evidentne úspešný a vedel si to aj užiť. „Istý čas som žil bohémskym životom. Slobodný, 27-ročný. Kúpil som si auto, o ktorom som sníval, myslel som si, že mi patrí svet,“ spomínal.
