Autor je teológ a publicista.V liečebni v Pezinku ležal istý čas pacient s nazvime to odkazovou poruchou. Návštevníkom hovoril, že má odkaz od Džingischána, ale urobil chybu a dal ho Marcovi Polovi, ktorý ho mal doručiť Napoleonovi, ale cestou stretol napríklad Alexandra Veľkého, opili sa a tak jeho tajný odkaz skončil u Parida v Tróji.
Článok pokračuje pod video reklamou
Inokedy hovoril, že má v aktovke pod posteľou tajný Hitlerov mierový plán, ktorý potrebuje odovzdať Jeľcinovi. Všetky jeho tajné odkazy a správy skončili zle a to, ako sám tvrdil, ho priviedlo tam, kde bol. Avšak jeho schopnosť komunikovať naprieč frontovými líniami a storočiami sa dokázala prejaviť aj v drobnom svete psychiatrickej kliniky. Spolupacientom odovzdával tajné správy z kuchyne, vedel, aký bude olovrant, alebo menu o týždeň, zobral si ich nabok a urgentne sa s nimi radil, tešilo ho, že ich mohol zasvätiť aspoň do najnižšej úrovne tajných a neodolateľných informácií, stali sa jeho učeníkmi. Reči z trucuPo návrate z Moskvy, kde si pripil s vrahmi, diktátormi a oplzlými vládcami zvyškov Putinovho sveta, zvolal narýchlo supertajnú megadôležitú trubodiskusiu v Transpetrole, a nič. Chvíľu vyzeral, že mu jeho obľúbená ruská rúra konečne povedala áno, a chcel sa so svojim tajomstvom podeliť, v skutočnosti sme videli iba voľné pokračovanie Troch pátračov, kde sa udalosti a stretnutia utajujú len preto, aby sme nevideli ich bezvýznamnosť a nahrádzajú sa preto dramatickými oznámeniami o galaktickej strategickej informácii z Kremľa. Ale však vlastne poznáme. Cesta skončila blamážou, nezachránila ju ani top secret M16, CIA, FBI, X files informácia, pre ktorú najskôr zrušil program v Liptovskom Mikuláši, a až keď si niekto z bödörovského gangu na Úrade vlády uvedomil, že by sa predsa len patrilo po drinku s vrahom ukrajinských detí predstierať v deň spomienky na koniec druhej svetovej vojny úctu k slovenským príslušníkom protifašistického odboja, tak ráčil. Zároveň už veľmi ani nemá kam, pretože debilizačný podvod s operatívnym názvom suverénna zahraničná politika sa cestou do Moskvy práve vyčerpal. Zostávajú síce ešte cesty do Belehradu alebo Hustopečí, no zdá sa, že ľudia, ktorí tento falošný plán premiéra lietajúceho od Trumpa k Putinovi vymysleli, havarovali v slepej uličke. Reči o suverenite na úrovni deciek, ktoré z trucu povedia začiatkom prázdnin rodičom, že pôjdu na úplne všetky festivaly, aj deathmetalové, len preto, aby ich vytočili, zodpovedajú spôsobu, ako sa politika detského vzdoru stala v skutočnosti jediným zdrojom inšpirácie niečoho, čo by sme za normálnych okolností nazvali myšlienkou, alebo doktrínou štátu. Fico sa dnes už točí ako prepečený popolnočný kebab na ruskej rúre, s výhľadom na všetky zvyšné a nedosiahnuteľné tri strany. Po Orbánovom Moháči mu v Európe nezostal jediný skutočný spojenec a spolkový kancelár Merz, ktorého svojho času jedna zo straníckych organizácií Smeru nazvala „novým führerom“, ho zrušil ako vyhadzovač abstinentov na Oktoberfeste. O to viac sa na stránkach ministerstva zahraničných vecí množia dystopické fotografie a texty z konferencií v krajinách, o ktorých ste naposledy počuli v súťažnej otázke v celonárodnom kole Čo vieš o ZSSR, spolupráce a bilaterálne spolupráce, ekonomické rozvoje s krajinami, s ktorými sa isto veľmi dobre obchoduje, ale pre prosperitu Slovenska nepredstavujú nič, iba ďalší manéver, ktorého úlohou je generovať namiesto autentickej zahraničnej politiky obrázky a texty. Pri domácejFicov plán na vytvorenie malej vzpurnej Dohody naruby s Maďarskom a Srbskom zlyhal, Srbsko ako mimo stojaca krajina nemá žiadne nástroje na spoločnú detskú blokádu európskych blokád, a Fico jednoducho nemá na to, čo v tomto konflikte predstavoval a vyžaroval Orbán. K rozprávke o hnusnej EÚ, z ktorej nás chce zase vyvliecť bödörovec Gašpar, zase nepasuje príbeh Poľska, ktoré dokázalo nie iba to, že dnes patrí medzi 20 najsilnejších ekonomík sveta. Poľský úspech zároveň rozvrátil celý propagandistický hnoj o tom, že EÚ je postkoloniálnym projektom na nové zotročenie stredo- a východoeurópanov. Fico tak zostal celkom opustený, a zrejme teraz premýšľa, ako sa dostať z tejto hlúpej konfrontácie s kľúčovými európskymi partnermi a susedmi. Teória jadra, ktorou svojho času očaril Macrona, je už nepoužiteľná a navyše už nikoho nezaujíma. Veľké kľúčové krajiny Únie vrátane Poľska dnes premýšľajú, ako z tejto infikovanej lode, kde o kurze rozhodujú čierni pasažieri z piateho podpalubia odísť. Tzv. suverénna zahraničná politika dopadla presne tak, ako suverénna výstavba nemocníc, alebo suverénne stavanie diaľnic do Košíc do roku 2010, či suverénne vzdelávanie, vďaka ktorému sú slovenské deti na posledných miestach v hodnoteniach OECD. Podstatou tejto prázdnej frázy a pózy nie je žiadna túžba robiť niečo poriadne a dôkladne, pracovať na tom, ale iba potreba predstierať akúkoľvek činnosť, niečo, čo vyzerá ako aktivita, no skutočnosti je to mahjong, ktorý hráte tajne pri kolegoch na firemnom počítači, a hýbete pritom ústami, ako na strategickej porade cez Zoom. S čoraz menším počtom kulís, kam je možné vycestovať, však klesne možnosť klamať o tajných odkazoch pre Zelenského a pre Transpetrol, postupne prejdeme z krajských výjazdov na okresné, z okresných na lokálne a napokon, jedného dňa nastane chvíľa, keď vojde Robert Fico so supertajným plánom, kvôli ktorému musel ísť ohmatkávať ruskú rúru, hoci doma sme si pripomínali našich padlých príslušníkov protifašistického odboja, do krčmy, kde bude stáť potulný kazateľ lepšieho Slovenska Michal Šimečka, a konečne, ďaleko od slovenskej televízie sovietskeho typu, si to povedia do očí. V prostredí, z ktorého celá východonemecká estrádna suverénna svetová politika vzišla, v nejakom PPA certifikovanom zámočku, pri domácej, natruc, ako nástroj vzbury nevychovaných deciek.
