Slovensko síce v roku 2025 formálne splnilo európske aj národné výdavkové pravidlá, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) to však neznamená ozdravenie verejných financií. Rozpočtová rada upozorňuje, že aktuálne nastavenie fiškálnych pravidiel je pre krajinu príliš mäkké a v praxi umožňuje pokračovanie vysokých deficitov aj rastu verejného dlhu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Potreba dlhoročnej stabilityRada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej najnovšej správe konštatuje, že rozpočtové hospodárenie Slovenska bolo v roku 2025 v súlade s trajektóriou vývoja čistých výdavkov podľa Paktu stability a rastu aj s domácim limitom verejných výdavkov. Zároveň však pripomína, že samotné plnenie pravidiel nestačí na zabezpečenie dlhodobej stability verejných financií.Kľúčovým problémom je podľa RRZ chybné počiatočné nastavenie nových európskych fiškálnych pravidiel. Tie mali po reforme umožniť členským štátom postupne znižovať deficit a dlh kontrolou rastu verejných výdavkov. V prípade Slovenska však podľa rady došlo k nastaveniu, ktoré nezodpovedá reálnym potrebám konsolidácie.Rozpočtová rada upozorňuje, že Ministerstvo financií (MF) SR bolo jedinou inštitúciou oprávnenou požiadať o opravu nastavenia pravidiel, no na rozdiel od viacerých krajín Európskej únie tak neurobilo. „V dôsledku pasívneho prístupu MF SR pri nastavovaní pravidiel preto aktuálne európske pravidlá umožňujú podľa dnešných odhadov dosiahnuť deficit verejnej správy na úrovni približne 5,4 % HDP a verejný dlh vo výške 73,3 % HDP ku koncu roku 2028,“ uvádza RRZ.Zdravé verejné financiePráve tento údaj podľa rady ukazuje, že plnenie pravidiel ešte automaticky neznamená zdravé verejné financie. Európska komisia pritom pri schvaľovaní pravidiel pôvodne predpokladala, že Slovensko by pri ich dodržaní mohlo do roku 2028 znížiť deficit na 1,7 percenta HDP a dlh stabilizovať približne na úrovni 61 percent HDP. Aktuálne odhady RRZ sú však výrazne horšie.Samotný rast čistých výdavkov bol v roku 2025 nižší, než povoľovali pravidlá. Bez započítania obrannej výnimky dosiahol medziročne 1,3 percenta, teda o 2,6 percentuálneho bodu menej, než stanovovala schválená trajektória. Po zohľadnení obrannej výnimky dosiahol kumulatívny rast čistých výdavkov za roky 2024 a 2025 úroveň 3,3 percenta, čo znamenalo splnenie pravidla s rezervou siedmich percentuálnych bodov.K priaznivejšiemu výsledku prispeli viaceré faktory. Časť z nich súvisela s konsolidačnými opatreniami vlády prijatými na prelome rokov 2023 a 2024, ktoré zvýšili príjmy štátu. Významný vplyv však mal aj pokles cien energií a následné zníženie výdavkov na energodotácie. RRZ upozorňuje, že nejde o systémovú úsporu spôsobenú reformami, ale skôr o dôsledok priaznivejšieho vývoja na trhu.Výdavky klesali aj pri sociálnych transferoch, najmä v dôsledku zníženia daňového bonusu na dieťa či nižších nákladov na nemocenské dávky a rodičovský príspevok. Menej investovalo aj viacero rezortov mimo obrany. Naopak, rástli výdavky zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť, náklady na mzdy vo verejnom sektore a tiež obranné výdavky, ktoré súviseli najmä s dodávkami vojenskej techniky.Nesúlad medzi európskym a domácim pravidlomRozpočtová rada zároveň hodnotila aj plnenie národného limitu verejných výdavkov. Ten bol pre rok 2025 nastavený na viac ako 61,1 miliardy eur. Podľa RRZ bol limit splnený s rezervou približne 1,4 miliardy eur, po zohľadnení ďalších faktorov dokonca až o 2,1 miliardy eur.Aj v tomto prípade však rada upozorňuje na nesúlad medzi európskym a domácim pravidlom. Kým národný limit by podľa prepočtov umožňoval deficit na úrovni približne šiestich percent HDP, európske pravidlo by pripúšťalo deficit až 7,3 percenta HDP. Rozdiel vzniká najmä preto, že národné pravidlo sa posudzuje na ročnej báze, zatiaľ čo európske pravidlá pracujú s kumulatívnym hodnotením za viac rokov.RRZ preto opakovane zdôrazňuje, že zodpovednosť za skutočné ozdravenie verejných financií zostáva na vláde a parlamente. Formálne plnenie pravidiel totiž podľa rady samo osebe nestačí na to, aby sa Slovensko vyhlo ďalšiemu rastu zadlženia a dlhodobým rizikám pre verejné financie.
